Freud Vs. Erikson

Univerzita Komenskйho v Bratislave, Filozofickб fakulta, Katedra psycholуgie

Seminбrna prбca

Psychoanalytickб teуria Siegmunda Freuda,

Psychosociбlna teуria Erika H. Eriksona

MENO: Jana Melicherčнkovб, Martina Paulikбnovб

PROGRAM: Psycholуgia

KURZ: Vэvinovб psycholуgia

VYUČUJE: PhDr. Ľubica Konrбdovб, CSc.

Obsah:

1. Sigmund Freud

1.1 Ћivotopis

1.2 Freudove poňatie mysle

1.3 Vэvin osobnosti

1.4 Љtбdiб vэvinu

1.4.1 Orбlne љtбdium

1.4.2 Anбlne љtбdium

1.4.3 Falickй љtбdium

1.4.4 Љtбdium latencie

1.4.5 Genitбlne љtбdium

1.5 Čo vytvбra osobnosť

1.5.1 Dynamika osobnosti

1.5.2 Ako sa rozdeľuje a vyuћнva energia

1.5.3 Ъzkosť(anxieta)

1.6 ŤaÑ›isko vэskumu a metуdy

1.6.1 Voľnй asociбcie

1.6.2 Analэza sna

1.7 Zhodnotenie Freudovej teуrie

2. Erik H. Erikson

2.1 Ћivotopis

2.2 Teуrie

2.2.1 Novй Ego a Ego-psycholуgia

2.2.2 Princнp epigenйzy

2.2.3 Vэvinovб schйma

2.3 Osem vэvinovэch љtбdiн

2.3.1 Orбlno-senzorickб fбza

2.3.2 Anбlno-muskulбrna fбza

2.3.3 Infantilne-genitбlno-lokomotorickб

2.3.4 Fбza latencie

2.3.5 Fбza adolescencie

2.3.6 Fбza mladej dospelosti

2.3.7 Fбza dospelosti

2.3.8 Fбza zrelйho veku

2.4 Ritualizбcia, rituбl a ritualizmus

2.5 ŤaÑ›isko vэskumu a metуdy

2.5.1 Dфsledky teуrie na terapiu

2.5.2 Kritika Eriksonovej psychosociбlnej terapie

1. Sigmund Freud 1856-1939

1.1 ЋIVOTOPIS

UÑ› od svojej mladosti sa tÑŠÑ›il stať vedcom. Mal „neodolateľnÑŠ tÑŠÑ›bu porozumieť niektorэm hбdankбm sveta, v ktorom Ñ›ijeme a moÑ›no dokonca niečнm prispieť k ich vyrieÑ™eniu." (Freud, citбcia Jones 1961) Začali ho priťahovať Darwinovй teуrie, a tak sa po skončenн gymnбzia zapнsal na lekбrsku fakultu Univerzity vo Viedni. Ku koncu Ñ™tÑŠdia začal pracovať v laboratуriu nemeckйho fyziolуga Ernesta BrÑŒckeho.

Bol Ћid a aj to ho limitovalo pri dosiahnutн svojho cieľa. KeďÑ›e nemal Ñ›iadne peniaze a nemohol si dovoliť luxus vedeckej kariйry, začal s lekбrskou praxou. Љpecializoval sa na nervovй poruchy a spolupracoval so VÑ™eobecnou nemocnicou vo Viedni. Čoskoro sa začal Ñ™pecializovať na neurolуgiu. Celэ rok Ñ™tudoval v Parнћi u francÑŠzskeho neurolуga a psychiatra Jeana-Martina Charcota (autor teуrie, Ñ›e hysterickй symptуmy sÑŠ psychogйnneho pÑ„vodu). Jeho revolučnй teуrie na hystйriu veľmi zapÑ„sobili na Freuda. Niekoľko rokov predtэm Freuda fascinoval Josef Breuer (Metуda liečby hystйrie, pri ktorej pacient podrobne opisuje prvй objavenie svojich symptуmov, pričom potom často tieto symptуmy vymizli.).

Freud začal vyvнjať svoju teуriu nevedomia a jedinečnÑŠ metуdu voľnэch asociбciн. Jednэm z jeho prvoradэch cieľov bolo z psycholуgie vyvinÑŠť novÑŠ vedu „ normбlnej psycholуgie". Teуrie, ktorй začal predkladať (teуria detskej sexuality a univerzбlnej incestuуznej tÑŠÑ›by) neprijal lekбrsky svet a vďaka tomu strбvil mnoho prvэch rokov v profesionбlnej izolбciн. Napriek tomu, s malou skupinou nasledovnнkov (C. G. Jung, A. Adler) sa oddelili a sformulovali vlastnй psychoanalytickй teуrie. Freud zaloÑ›il MedzinбrodnÑŠ psychoanalytickÑŠ asociбciu a pokračoval vo svojej prбci.

Popri svojej prбci si vÑ›dy naÑ™iel čas na svoju manÑ›elku - Marthu BernaysovÑŠ a pÐ'ť detн vo Viedni. Jeho najmladÑ™ia dcйra a najbliћљia spoločnнčka Anna sa sama stala psychoanalytičkou.